História cirkvi v Čachticiach

Periodizácia cirkevných dejín v obci

1316 – 1321 – v tomto období je doložená existencia kláštora Františkánov na území Čachtíc. Kláštor sa spomína v úradnom súpise z roku 1316, no v súpise z 1379 sa už nevyskytuje. Historici sa zhodujú na tom, že františkánsky kláštor bol pravdepodobne zničený do roku 1321 vo vojnách proti „pánovi Váhu a Tatier“ Matúšovi Čákovi.

1332 – 1550 – prvýkrát sa čachtická farnosť spomína v roku 1332 v súvislosti so sporom miestneho kňaza Pavla de Checia o výšku odvádzanej dane z benefície. Farnosť Čachtice mala v tomto období 10 filiálok, pričom k nej patrilo aj Vrbové.

1550 – 1660 – obdobie evanjelickej cirkvi v Čachticiach súviselo s prestúpením Orságovcov na protestantskú vieru. Prvým evanjelickým kňazom v Čachticiach bol od roku 1550 Michal Ladislaides, posledným Mikuláš Nigrini, ktorého v roku 1660 František Nádašdy II. vyhnal zo svojho panstva.

1660 – … – keď v roku 1649 prestúpil František Nádašdy II. od evanjelickej viery na katolícku, nastalo na jeho panstve obdobie násilnej rekatolizácie (protireformácie). V Novom Meste nad Váhom dal zbúrať novopostavený evanjelický kostol a zhabal hnuteľný majetok cirkvi. Do roku 1660 zabral pre katolícku cirkev kostoly v Brezovej, Vrbovom, Borovciach, Veselom, Starej Turej, Čachticiach a inde. Zo svojho panstva vypovedal 20 protestantských kazateľov. Týmto skončilo 110 rokov trvajúce obdobie dominancie evanjelického vyznania, ľud sa vrátil ku katolicizmu.   

História Čachtickej farnosti

Prvým historicky doloženým kňazom v Čachticiach bol Pavel de Checia, pravdepodobne talianskeho pôvodu. Bohoslužby sa do roku 1390, kedy bol postavený kostol, konali v dnešnej kaplnke sv. Antona. Kostol dal postaviť vojvoda Ctibor zo Ctiboríc a Beckova, správy o kňazoch z tohto obdobia sa však nezachovali.

  • PETER (1408) – bol príbuzný Ctiborovcov, vojvoda Ctibor I. mu ako farárovi daroval pre potreby cirkvi spolu s viacerými výsadami aj Kútnanský mlyn. Neskôr sa stal prvým novomestským prepoštom.
  • GABRIEL (1419) – farár, ktorý prišiel z Nového Mesta nad Váhom, kde bol súčasne správcom kostola. Počas jeho pôsobenia v Čachticiach pričinil sa o výstavbu kamennej kaplnky vo Vaďovciach.
  • JURAJ (1469) – farár, ktorý dostal od palatína Michala Orsága povolenie na stavbu mlyna a kúpeľného domu na Teplici.
  • ONDREJ (1514) – farár a okresný dekan, na príkaz uhorského primasa kardinála Tomáša Bakača dal postaviť prepozitúru v Novom Meste nad Váhom zničenú husitskými vojskami.
  • MICHAL LADISLAIDES (1550) – diakon, prvý evanjelický kňaz v Čachticiach. Keď sa Orságovci stali protestantmi, musel i ľud prestúpiť na novú vieru.
  • ACHATIUS (1560) – evanjelický farár.
  • MARTIN (1561) – evanjelický farár a okresný senior. Pôsobil v časoch tureckých vojen, keď šľachta zutekala pred Turkami. Z toho dôvodu mu nemal kto vyplatiť rentu, preto v roku 1570 mu nová majiteľka panstva Uršula Nádašdyová-Kanižajová určila ročný príjem 30 meríc pšenice z Medzihorského mlyna.
  • DIONÍZIUS PAULUS (1578) – evanjelický farár, rodák z Beckova.
  • MICHAL (1579) – evanjelický farár, dal do zálohy pozemky, ktoré cirkvi darovala Magdaléna Orságová.
  • JÁN ABRAHAMIDES PONICEUS (1602) – evanjelický farár a senior, ktorý prišiel do Čachtíc z Nového Mesta nad Váhom. V roku 1609 v kostole verejne obvinil Alžbetu Bátoriovú z mučenia a vraždenia dievčat. Obete jej krvavých skutkov potom prestali služobníci pochovávať v Čachticiach, ale odvážali ich do Podolia. V roku 1610 Ján Abrahamides Poniceus zastupoval čachtický a branecký seniorát na slávnej Žilinskej synode, ktorá položila základy pre vytvorenie samostatnej cirkevnej organizácie evanjelikov augsburského vyznania v Hornom Uhorsku. V slovakizovanej češtine napísal smútočnú modlitbu za zosnulého Františka Nádašdyho I.
  • MATEJ SARTORIS (1621) – evanjelický farár, ktorému Ladislav Bánffi daroval novomestské prepošstvo.
  • TOMÁŠ NICOLAIDES (1626) – evanjelický farár, ktorý prišiel do Čachtíc z Gödingu (dnes moravský Hodonín) spolu s manželkou a synom. Zomrel v Čachticiach a pochovaný je v kostolnej krypte.
  • MIKULÁŠ MARTINY (1627) – evanjelický farár, ktorý bol v roku 1631 zvolený za superintendenta a vysvätený Jánom Hodikiusom a Petrom Sextiusom. V roku 1638 prešiel do Nového Mesta nad Váhom, tu sa k nemu viaže zábavná historka. Podľa nej ho museli sluhovia čachtického zemepána Juraja Drugeta vyniesť z fary sediaceho na stoličke, keď ju sám odmietol opustiť.
  • MARTIN NICOLAIDES (1629) – evanjelický kazateľ
  • ONDREJ FISCHER (1630) – katolícky farár, zúčastnil sa Trnavskej synody.
  • JÁN KRMAN (1632) – evanjelický farár, neskôr čachtický senior. Študoval teológiu na univerzitách v Prahe a vo Wittenbergu. Bol spisovateľom a lingvistom, okrem iných jazykov ovládal aj hebrejčinu a gréčtinu. V roku 1642 ho z Čachtíc vyhnali a odišiel do Drietomy.
  • ŠIMON ABRAHAMIDES (1643) – bol povolaný z Jelšavy do Čachtíc za farára, neskôr ustanovený za seniora. Zúčastňoval sa kňazských ordinácií (vysvätení), v Čachticiach pôsobil do roku 1648.
  • MELICHER RAFANIDES (1650) – farár a senior čachtického dištriktu.
  • MIKULÁŠ JOHANIDES (1654) – farár, prišiel zo Sobotišťa v polovici marca. Pravdepodobne ho zakrátko nato vyhnali, lebo o jeho učinkovaní nie sú záznamy.
  • MIKULÁŠ NIGRINI (1654) – posledný evanjelický farár, ktorý bol vyhnaný Františkom Nádašdym II. v roku 1660 po jeho prestúpení na katolicizmus.
  • MICHAL JOHANIDES (1707) – evanjelický farár v čase stavovského povstania Františka Rákociho II. Pre odpor katolíckych zemepánov Erdödyovcov musel odísť, v roku 1712 sa spomína ako vyhnanec.

V rokoch 1550 – 1660, keď kostol a čachtická cirkevná správa patrila evanjelikom, tu okrem protestantských farárov, resp. seniorov pôsobili pomocní kapláni. To svedčí o veľkosti a význame čachtickej cirkevnej samosprávy – farnosti, resp. seniorátu. V tomto období bolo v Čachticiach vysvätených (ordinovaných) viacero kaplánov počas pôsobenia superintendenta Mikuláša Martinyho.

  • PAVEL DIONYSI (1575-1578) – bol rektorom v Čachticiach, ordinovaný bol roku 1578 vo Wittenbergu a ešte v rovnakom roku bol poslaný za farára do Vaďoviec.
  • MIKULÁŠ LADISLAIDES – odišiel z Čachtíc za farára do Súče okolo roku 1594. Bol zavraždeným pri prepade Turkami v Súči v roku 1599.
  • JÁN SPILKINUS (1632) – bol kaplánom u Mikuláša Martinyho, neskôr bol vyslaný za farára do Krajného.
  • ONDREJ RAŠI (1633) – povolaný za kaplána superintendentom Martinym a ordinovaný v Čachticiach.
  • JÁN URTICIUS – prišiel do Čachtíc v roku 1633, pôsobil ako učiteľ 2 roky a roku 1635 bol ordinovaný za kaplána.
  • MIKULÁŠ MARCI – prišiel do Čachtíc roku 1635 a o rok neskôr bol ordinovaný za kaplána.
  • MARTIN ŠKULTÉTY – od roku 1637 rektor v Čachticiach, 1640 vysvätený za kaplána k Jánovi Krmanovi. Neskôr pôsobil ako farár v Podolí.

Počas 110 ročného pôsobenia protestantských duchovných sa konali katolícke bohoslužby v kaplnke sv. Antona. Z tohto obdobia však nie sú zachované správy o katolíckych kňazoch v Čachticiach.

Čachtický seniorát bol zriadený v roku 1604 ako druhý seniorát Nitrianskej superintendencie. Geograficky zaberal územie od Čachtíc po Myjavu na západe, Veľké Kostoľany na juhu a Podjavorinský región na severe. Patrilo k nemu 15 cirkví : Čachtice, Myjava, Stará Turá, Bzince, Moravské Lieskové, Nové Mesto nad Váhom, Podolie, Vaďovce, Svätý Kríž, Krajné, Borovce, Vrbové, Veselé, Veľké Orvište a Kostoľany. Seniorát postihli viaceré pohromy (Turci, požiare, protihabsburské vojny uhorskej šľachty), pri ktorých boli zničené, poškodené alebo stratené mnohé písomnosti. Najstaršie cirkvi seniorátu boli Čachtice, Nové Mesto nad Váhom a Myjava. Za obdobie od roku 1550 do roku 1660 sa v Čachticiach vystriedalo 19 protestantských farárov a 7 kaplánov. Čachtický seniorát pracoval až do roku 1733 a v jeho vedení sa vystriedalo 10 seniorov, z ktorých 2 boli zároveň notármi.

V roku 1638 sa v Čachticiach uskutočnila synoda evanjelickej cirkvi za účelom voľby superintendanta. Dovtedajšie synody sa konávali v Bojniciach, avšak tamojší zemepáni prestúpili na katolícku vieru. Tejto synody sa zúčastnili napríklad majiteľ Čachtického hradu Pavel Nádašdy, hlavný župan Trenčianskej a Liptovskej stolice Gašpar Illéšházy, ako aj okolité popredné zemianstvo a kňazi. Za nitrianskeho superintendenta zvolili práve čachtického farára Mikuláša Martinyho. Počas svojej funkcie vysvätil 36 nových kňazov.

V časoch povstania Gabriela Betlena doľahli vojnové útrapy aj na čachtický seniorát. Viacero obcí sa pridalo k Betlenovi a povstalci vtrhli na Moravu. Ako odveta sem vpadli kozáci vyslaní poľským kráľom Žigmundom na pomoc Ferdinandovi II. Habsburskému. V novembri 1621 kozácke vojsko spustošilo Myjavu. O tri roky neskôr prepadli aj Nové Mesto nad Váhom, kde zajali evanjelického prepošta Mateja Sartoriusa a povraždili okolo 500 obyvateľov.

Počas pôsobenia Petra Pázmaňa, ostrihomského arcibiskupa a kardinála sa väčšia časť uhorskej šľachty vrátila späť k rímskemu katolicizmu. Najmä vplyvní uhorskí magnáti sa postupne odkláňali od evanjelickej viery. Skrze nich Pázmaň presadzoval aj majetkovú rekatolizáciu – evanjelici mali odovzdať všetky kostoly katolíkom, ktorí ich postavili. Prvým čachtickým zemepánom, ktorý začal uplatňovať protireformačné snahy bol Juraj Druget-Homonaj III. Po návrate zo zasadania uhorského snemu v Prešporku (Bratislave) nariadil vysťahovanie Mikuláša Martinyho (sluhovia ho vyniesli na stoličke), drugetovi vojaci obsadili kostol, faru, školu a zhabali cirkevný majetok.

Po prestúpení Nádašdyovcov na katolícku vieru sa skončilo obdobie existencie čachtického evanjelického seniorátu. Ďalších 20 rokov boli protestanti v celom okolí prenasledovaní. V období povstania Imricha Tökölyho ožili niektoré evanjelické cirkvi, ktoré však boli malé a preto sa spájali. Tak vznikol v roku 1693 aj branecko-čachtický seniorát, ktorý trval do roku 1733. Po vydaní Tolerančného patentu, v roku 1783 cisárom Jozefom II. bolo v senioráte 20 cirkví. V rovnakom roku požiadali luteráni v Novom Meste nad Váhom o povolenie postaviť si kostol. Ten bol dokončený v októbri 1784. K evanjelikom sa vtedy prihlásilo 111 rodín v Novom Meste nad Váhom, 18 rodín v Mnešiciach, 59 rodín vo Višňovom a len 20 rodín v Čachticiach.

Najväčšia zásluha na rekatolizácii Čachtíc sa pripisuje JAKUBOVI HAŠKOVI (1660-65) – začal viesť katolícke matriky a tiež písal históriu farnosti, podarilo sa mu zvýšiť finančné príjmy fary. Bol menovaný novomestským prepoštom.

  • ŠIMON PETER FALONI (1665-66) – dal do hlavného oltára vložiť relikvie svätých Šimona a Demetera.
  • JURAJ FRANTIŠEK BOČKAY (1666-1677)
  • ANDREJ ALOVATIUS (1678-79)
  • MARTIN VALENT TURNAY (1679-1692) – magister filozofie, jeho zásluhou bola postavená v roku 1680 veža. Kostol znovu vysvätil vacovský biskup Ján Kéry 23. augusta 1682. Farár mal spor s grófom Berčénim, pretože ten užíval farské pozemky. Vizitáciu na fare vykonal Imrich Pongrác, ktorý pochválil Turnaya ako skúseného farára, ktorý sa zaslúžil na navrátení inovercov ku katolíckej cirkvi. Martin Turnay bol slovenského pôvodu, pravdepodobne musel odísť kvôli sporu s grófom Berčénim.
  • MICHAL ŠUSTOVIČ (1692)
  • JAKUB JANČO (1692-1695) – do Čachtíc prišiel z Nemeckej Ľupče
  • MARTIN VALENT TURNAY (1696-1710) – bol znovu dosadený do Čachtíc. Počas jeho druhého pôsobenia povstalci Františka Rákociho II. pri dobývaní podpálili v roku 1708 Čachtický hrad. Zomrel v Čachticiach.
  • JÁN JELENFI (1710-1726) – narodil sa v Želovanoch v roku 1677, bol vysvätený v roku 1703 na Pázmaneu, potom pôsobil ako kaplán v Novom Meste nad Váhom, od roku 1710 farár v Čachticiach. V roku 1726 bol menovaný inšpektorom biskupskej kancelárie a o rok neskôr ostrihomským kanonikom. Od roku 1735 bol dekanom vo Zvolene, zomrel v roku 1736 v Trnave.
  • JURAJ RUMMER (1726-1741) – bol doktorom teológie, v roku 1729 dal obnoviť kaplnku sv. Antona, o dva roku neskôr dal prestavať poškodenú vežu. Za jeho pôsobenia sa z farnosti Čachtice odčlenilo Hrachovište, zaslúžil sa tiež o zvýšenie finančných príjmov fary. Bol vynikajúcim kazateľom, zomrel v Bratislave.
  • JOZEF MACKOVIČ (1741-1750) – v prvý rok jeho pôsobenia sa farníci so svojím kňazom zaviazali vykonávať každoročnú púť do Šaštína. Na znamenie tohto záväzku vztýčili v roku 1742 na námestí mariánsky stĺp.
  • JÁN KAČINGA (1750-1771) – do Čachtíc prišiel z Podolia. Keď v roku 1754 vyhorel kostol a roztavili sa aj zvony vo veži, zaslúžil sa o rekonštrukciu a úplnú obnovu kostola i veže. Zomrel v Čachticiach a pochovaný je v krypte kostola.
  • JOZEF URBANOVSKÝ (1772-1783) – bol farárom na Brezovej, v prvom roku pôsobenia v Čachticiach vo farskej kronike napísal o farníkoch : „V náboženstve sú zbehlí a omší sa hromadne zúčastňujú. Z mnohých smutných príkladov som sa presvedčil, že mimo kostola sú svojhlaví, nemravní, svojho kňaza neposlúchajú a o opravu farských budov sa nestarajú. Sú namyslení, najmä ženy, ktoré chodia v červených čižmách. Kritik by mohol o tomto ľude napísať – Ľud tento ústami si ma ctí, no srdcom je ďaleko odo mňa.“ V roku 1782 cisár Jozef II. zakázal procesiu do Šaštína.
  • MICHAL KLIMKO (1783-1814) – farár, bol jedným z prvých členov Učeného slovenského tovarišstva. V Čachticiach dal opraviť kostol a školu, po smrti zanechal fare časť svojho majetku, podporoval chudobných. Do bernolákovskej slovenčiny preložil nemeckú drámu Krizant a Daria. Bol veľmi vážený pre svoju cirkevnú a národno-emancipačnú činnosť. V roku 1814 bol menovaný prešporským kanonikom, zomrel v Bratislave v roku 1818.
  • FABIAN ŠEBASTIAN SARDIK (1814-1833) – bol rehoľník, prišiel ako farár zo Starej Turej. V roku 1819 dal obnoviť kostol a faru. Zomrel vo veku úctyhodných 86 rokov  v Čachticiach, pochovaný bol v kaplnke sv. Antona.
  • JOZEF URBANOVSKÝ (1833-1851) – za jeho pôsobenia bola prestavaná fara – zvýšila sa o jedno podlažie, pristavila sa tzv. kaplánka a hospodárske budovy. Bol veľkým propagátorom ovocinárstva. V roku 1847 pozval na svoju faru zasadnutie spolku Tatrín. Pre jeho slovenskú národno-emancipačnú činnosť bol odvolaný z Čachtíc a zbavený farnosti arcibiskupom Scitovským. Žil na penzii v Urbanove, kde v roku 1865 zomrel.
  • Barón FRANTIŠEK HORECKÝ (1851-64) – absolvent filozofie a práva vo Viedni a teológie v Trnave. Jeho pričinením bola zvýšená veža kostola o jedno poschodie. Neďaleko kúpeľa na Teplici založil súkennícky mlyn. Počas jeho pôsobenia sa od Čachtíc odčlenila cirkev Višňové. Na pamiatku záchrany svojho života dal postaviť jaskyňu a do nej umiestniť sochu lurdskej Panny Márie, ktorú už ako bratislavský prepošt v roku 1894 posvätil.
  • ŠTEFAN KARABA (1864-66) – do Čachtíc prišiel z Hrádku, zomrel na cholerovú nákazu, keď zaopatroval chorých.
  • JÁN PONNER (1867-84) – farár, zomrel v Čachticiach.
  • BARTOLOMEJ REVICKÝ (1885-1920) – prišiel ako farár z Pobedima, venoval sa histórii, napísal román Alžbeta Bátoryová a históriu novomestskej prepozitúry. Bol členom Antropologickej vedeckej spoločnosti vo Viedni, zomrel 1925 v Bratislave a pochovaný je v Beckove.
  • RAJMUND HERDA (1919-1922) – farár, historik a osvetový pracovník.
  • JOZEF JARÁBOK (1922-54) – podporoval cirkevné spolky, založil cirkevnú knižnicu. Predsedal potravinárskemu družstvu a letopiseckej komisii, pochovaný je v Čachticiach.
  • FRANTIŠEK ŽÁK (1954-59) – za jeho pôsobenia bol opravený kostol a veža, na ktorú dali novú medenú strechu.
  • JÁN GÁLIS (1959-73) – dal vykonať generálnu opravu organa.
  • IGNÁC KRAMÁR (1973-83) – dal prebudovať interiér kostola pre novú liturgiu, ktorá bola schválená na II. vatikánskom koncile.
  • JOZEF DUDÍK (1983-89)
  • V rokoch 1989-1996 nemala čachtická farnosť svojho farára, 1.augusta 1996 nastúpil na funkciu správcu farnosti Čachtice Ing. Ján Mária Košč.